Minulý týždeň som mal to „šťastie“ navštíviť zubára. Myslím, že neexistuje normálny človek, pre ktorého by to bol príjemný pocit a ja k masochistom až tak veľmi nepatrím ... väčšinou. V mojom prípade som mal však naozaj šťastie, pretože poistka mi hradí aj zubára a tak som mal možnosť skúsiť švajčiarsku precíznosť.
Doma som pri pomyslení na pravidelnú kontrolu nikdy neskákal od radosti. Zvyčajne to prinieslo objednávku na bolestivé posedenie pri jedličke. Anestéziu som nedostal ani raz, a hoci mi pán doktor povedal, že v prípade bolesti mám dvihnúť ruku, myslím, že to bolo len aby sa presvedčil, že už trpím a že dosiahol svojho. Na mojom utrpení to nič nezmenilo a tak som nechal ruku rukou a namiesto toho sa vždy pred ošetrením nadopoval liekmi. Ozaj, relaxácia, dýchacie cvičenia a predstavovanie si pokojného miesta a príjemných pocitov relatívne zaberá.
Keď som prvý krát prišiel za mojim švajčiarskym doktorkom, bol som dosť prekvapený. Sterilnú a nepríjemnú nemocničnú atmosféru nahradil priestranný byt na brehu Ženevského jazera, pri vstupe ma privítala príjemná staršia pani a v čakárni hral ukľudňujúci barok. Po vyplnení formulára som sa zvítal s doktorkom, tomu môjmu slovenskému by vekom mohol byť otcom. Na moje nevysloviteľné potešenie ovládal angličtinu a pôsobil milým dojmom. Zložil som sa do kresla a o chvíľu zažil prvé prekvapenie.
Videl som si vlastné zuby! Na tom jeho prístroji-mikroskope bol pripevnený LCD monitor, kde som videl presne to, čo videl aj on. A tak mi ukázal, kde je čo v neporiadku. S odstupom času to hodnotím veľmi kladne, aspoň sa je počas zákroku na čo pozerať, hoci Baywatch alebo rokovanie Národnej Rady na STV by boli miestami lepšie. Možno to má aj skrytú funkciu, aby človek videl, v akom hroznom stave sa jeho zuby nachádzajú a tak sa čoskoro vrátil pre repete.
Prvý krát som prišiel pretože sa mi odlomilo z plomby. Už si presne nepamätám, či to bolo nevyhnutné pre konkrétne ošetrenie, ale doktorko sa pustil do röntgenu. Predpokladám, že moje zuby ho nesmierne fascinovali, prečo inak by si urobil ďalších 5 záberov? Ibaže by z toho mal nejaký finančný úžitok ... alebo ma chcel predstaviť jeho vnučke a takto to u zubárov chodí, o tom však mierne pochybujem.
Potom sa začal samotný zákrok. Samozrejme injekcia na znecitlivenie a potom mi nasadil také gumené rúško, možno pre efekt a možno aby sa mu nešmykla vŕtačka a neskončilo to totálnou rekonštrukciou chrupu.
Musím povedať, že som bol spokojný. Na rozdiel od toho nášho použil aj na zadné zuby biele vložky, bez opýtania. U nás je bez opýtania amalgám. Po odchode som sa ešte pár hodín vyžíval v brnení, ktoré som cítil v umŕtvenej sánke a z toho, ako úžasne rozprávam. Bohužiaľ, pred hodinou francúzštiny ma to prešlo, mohlo byť veselo.
Po ošetrení som v napätí čakal na účet. Podľa odhadov kolegýň je bežná taxa okolo 120 frankov, z čoho poistka zatiahne 90%. Vedel som, že ten môj je trochu drahší, no netušil o koľko. Keď mi nič neprišlo ani po mesiaci, rozhodol som sa tam zájsť a pri tej príležitosti urobiť ďalší zub. Nuž, možno keby som ten účet dostal skôr, tak si to ešte rozmyslím. Suma na ňom bola niečo cez 400 frankov, čo je asi 10 tisíc korún. Hmm, v porovnaní so „zajacovou dvadsiatkou“ je to úžasný rozdiel. Bohužiaľ, neviem, koľko by podobný zákrok vyšiel na Slovensku, myslím tým biele výplne, znecitlivenie a röntgen (5x). Ak niekto viete, povedzte.
Na druhú stranu, cena za materiál je podobná takže rozdiel je zrejme v cene práce. Keď mám však povedať pravdu, za seba, tak osobne som ochotný zaplatiť pár korún navyše, hlavne keď ide o zdravie a dostanem za to aj primeranú kvalitu. Pritom si je nutné uvedomiť, že 400 frankov predstavuje cca 5% mesačného príjmu Švajčiara (Nie môjho! Takže s ponukami na sobáš a príspevkom na charitu pomaly) a tak hlavný problém komercializácie Slovenska vidím v tom, že za rovnakú službu dá našinec celý svoj mesačný zárobok a to z neho nesmie nič minúť. Hmm, možno by mal bez stravy zdravý chrup a tak ušetril dva krát.
Pri podobných situáciách mi nedá sa nezamyslieť nad tým, aké to bude po návrate domov. Nechcem na našich doktorkov nadávať, nechcem tvrdiť, že v ich situácii by som sa správal inak. Mám však ten dojem, že podobne zariadenú ordináciu a prístup za 5% príjmu budem v našom Poprade pravdepodobne hľadať dosť dlho. A možno aj keby som bol ochotný zaplatiť 200 percent, kto vie, teším sa domov.
